Toto významné jubileum jedného malého velikána si na tlačovej besede na Ministerstve zdravotníctva SR pripomenul druhý malý velikán:
„My sme prijali rozhodnutie zriadiť jednu zdravotnú poisťovňu, a už na tom rozhodnutí robíme. Toto rozhodnutie predsa nemôže zmeniť nejaká diskusia. ... rozhodnutie padlo. Bude jedna zdravotná poisťovňa. A budem pritom s veľkým rešpektom sledovať, samozrejme, že sú tu aj iné názory. Ale je rozhodnuté.“ (25. október 2012, Tlačová beseda na MZ SR, 39 minúta, Róbert Fico)
Tento mužík sa vyjadril kultivovanejšie. To sa môže niekomu javiť ako pozitívum, určite si tým opäť získa srdcia voličov hľadiacich v ústrety minulosti. Odvážny oslavujúci malý nebezpečný muž činu. Len dúfam, že jeho odchod do zabudnutia bude rýchlejší ako ten Mečiarov.
Koľko Bonapartov ešte unesie Slovensko? Kedy sa už konečne pre tento štátik nájde ozajstný štátnik? Ako píše M. Krajniak v knihe Úspešní politici slovenských dejín: „Možno práve schopnosť robiť reformy a súčasne vyhrať dvoje voľby za sebou odlišuje v demokratickom zriadení štátnika od politika.“ Tí naši dvaja Bonapartovia nie sú štátnici. Našťastie.